Moja mamička bola vždy veľmi statočná a obetavá žena, spomína Gabriela Dolná
Vzkriesenie Ježiša Krista
„Trpezlivý vytrvá do príhodného času, potom dostane blaženú odplatu.“
Moja mamička bola vždy veľmi statočná a obetavá žena. Skoro ráno vstávala a častokrát sa nestihla rozlúčiť zo starým dňom a nový ju už vítal. Vždy, keď potrebovala moju pomoc, niekedy len moju prítomnosť, alebo len to obyčajné pitie môjho kakavka, priplížila sa k mojej posteli, pohladkala ma láskavým, jemným dotykom a ako motýľ mi šepla do ucha…Gabinka.
Ako zhypnotizovaná som ju nasledovala do kuchyne.
Na sporáku rozvoniavala mäsová polievka. Veľkonočná nedeľa bola v znamení hydiny.
„Kukaj na neho, jaký je osprostený, šak už any nekikiríka, any slépky né sú spokojné, henten pójde do hrnca. Už je starý, chudáčisko, ale polévka bude dobrá.“ Tak rozhodli babičenka.
A ja som krájala, rezala a majonézový šalát práve prežíval finále. Strúhanka na rezne bola pomletá, nedeľné sviatočné raňajky pripravené a v tom sa doslova“ došuchtal“ do kuchyne môj otec. Len tak, aby sa nepovedalo, pozdravil a odplížil sa do kúpeľne. Neviem, čo so sebou spravil, lebo zrazu sa objavil Omar Sharif, herec…
„Pomôžem vám..?“
Ach jaj, nech radšej nesrandujte…
Po raňajkách sme sa začali „štafírovať“… O jedenástej bola omša a môj otec vždy začal vymýšľať. Raz koleno, potom, že sa prejedol, potom si vymýšľal, že nestíha, nech ideme vraj „popredku“… A stále voľačo.
Presne, presne ako Martin Pichanda z „Tisícročnej včely.“
A po obede prišlo to najdôležitejšie. V starých hrncoch sa v cibuľových šupinách varili vajíčka. Ja som milovala, keď boli červené…a vtedy zaúradovala cvikla. Maminka kontrolovala naše nové šaty a všetko muselo byť naporiadku. Keď sme sa odovzdali perinám, zavrela som oči, pomodlila sa len „Anjeličku môj strážničku“…a Ďuro, ani neviem prečo, bol zrazu Juraj…
P. S. Krásnu Veľkonočnú nedeľu
Len taký detail. Na fotke je moja maminka, sestra Ivetka a ofučaná Gabika…
Text a foto Gabriela Dolná
